reklama

Moja cesta do Izraela vo februári 2019 - 1. časť.

Postrehy z Izraela pred dvadsiatimi rokmi a teraz. Obrazy zo spomienok na dobrovoľnícke pôsobenie v roku 1999 a na tohoročnú návštevu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

I. Cesta do Tel Avivu

Nápad podívať sa opätovne do Izraela zrel vo mne už dlhšie. Izrael som po prvý raz navštívil pred 20 rokmi (v roku 1999). Vtedy som tam pracoval ako dobrovoľník (volunteer) u farmára Gideona v dedinke S´de Eliezer v Hornej Galilei. Bol to dosť zaujímavý zážitok, Izrael bol vtedy skutočne exotickou krajinou, môj prípad však zďaleka nebol ojedinelý. Stretol som tam veľké množstvo Slovákov, Čechov a iných Východoeurópanov. V dobe veľkej nezamestnanosti na Slovensku to bola možnosť, ako si aspoň trochu zarobiť. Asi po desiatich rokoch som sa chcel opätovne pozrieť na staré miesta, ale časovo to nevydalo. Až som si vo svojom veku (už po päťdesiatke) povedal, že teraz tam jednoducho pôjdem. Samozrejme, poznám aj šesťdesiatnikov, či dokonca sedemdesiatnikov, ktorí Izrael a sväté miesta navštívili, šli však s cestovnou kanceláriou. Ja som ale chcel ísť na miesta, kde cestovné kancelárie spravidla nechodia. Veď koho by zaujímali malé dedinky niekde pri hornom Jordáne? Preto som sa rozhodol ísť do Izraela samostatne, ako individuálny turista. Zajednal som si spiatočnú letenku (pol roka dopredu - Austrian Airlines), urobil som plán cesty a objednal ubytovanie (Tel Aviv a Jeruzalem hostel Abraham, v Yesud Ha´Maala – pri dedinke S´de Eliezer to bol hotel Yarden Estate Boutique Hotel). Prosím, akékoľvek adresy a opisy hostelov, hotelov, leteckých či autobusových spoločností, neberte ako reklamu! Tiež tento miniblog nie je žiadnou cestovateľskou príručkou, sú to len opisy nie príliš mladého muža, ktorý za prácou precestoval celú Európu, aj kus sveta. Samozrejme, skúsení „travelleri“ môžu poskytnúť skutočne cenné rady. Tiež by som poprosil, nepísať pod môj miniblog politické komentáre a posudky na súčasnú či minulú situáciu v Izraeli. Mňa už politika nebaví, to je pre mladých, ktorí si ešte myslia, že sa na Slovensku či vo svete môže niečo zmeniť. Ja chcem len svetový mier, podobne ako Miss World 2016 :-). Ak by ma niekto z dobrovoľníkov spoznal, prosím napíšte mi na mail, rád odpoviem. Aby som odlíšil spomienky z roku 1999 a 2019 píšem spomienky z roku 1999 kurzívou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

2. február 2019.

Letenku do Tel Avivu som si zajednal na mesiac február, čo malo niekoľko dôvodov. Jednak som v Izraeli pred dvadsiatimi rokmi pracoval vo februári – júni 1999, jednak je tam ešte pomerne chladno, čo je pre individuálne cestovanie a presuny predsa len lepšie, ako letná páľava. Tiež som chcel vidieť krajinu na sever od Tel Avivu pekne zelenú, nie žltú, spálenú letným slnkom. Vzhľadom na poveternostné a snehové podmienky cestujem do Bratislavy radšej o deň skôr, prespím na hotelíku a na obed idem autobusom z Mlynských Nív do Schwechatu na letisko. Víta ma dobre známa veža, ktorú vídam z diaľnice, mám dosť času. Lietadlo odlieta až podvečer. Pozerám po letisku, odbavím si batožinu a idem do „gate“. Obzerám si skladbu spolucestujúcich v lietadle. Zopár ortodoxných židov, niekoľko Rakúšanov a veľmi veľa Rusov. Let je príjemný, jedlo je chutné. Na Ben Gurion priletíme o polnoci, v Izraeli je však o hodinu viac. Pomaly postupujem k vstupnej kontrole, v príručnej batožine mám vytlačený plán cesty a všetky rezervácie hotelov či vykonané rezervačné platby (kópia v mobile). Na moje prekvapenie nie je vstupná kontrola nijak zvlášť prísna. Úradník sa pýta čo tam chcem, či cestujem sám, nevadia ani turecké či egyptské pečiatky (pri návrate si to však vynahradili). Úradník pozerá vytlačenú letenku so spätným letom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-Enjoy your stay!- počujem konečne a idem si po batožinu. Pretože na letisku nie je príliš výhodné meniť si peniaze, mením si len nevyhnutné množstvo (zohnal som si jednodolárovky so strieborným pásikom, „nové“ doláre so strieborným pásikom majú zmenárnici najradšej). Spod terminálu odchádza vlak do stanice Hahagana, odkiaľ už nie je ďaleko k môjmu hostelu. Má to však jeden problém, prvý vlak odchádza až o pol šiestej, teraz sú asi dve hodiny ráno. Vonku je dosť zima, idem do vnútra.

-Váš pas prosím!- hovorí mladučká pracovníčka security, ktorá sa odkadesi primotá. Dávam jej pas a hovorím si, do čerta, teraz ma odkontrolovali a zas kontrola? Pracovníčka ma prepustí, idem von. Vonku si beriem zdieľaný taxík so skupinou mladých cestovateľov, ktorí idú na Centrálnu autobusovú stanicu, čo je neďaleko od môjho hostela. Keď tam dorazíme, vyrovnáme sa s taxikárom za cestu na túto stanicu (nebolo to príliš drahé), mladí vystúpia a vodič ma cestou späť na letisko zhodí priamo pred hostelom (za to už neplatím). Škoda, chcel som ísť železnicou, ale čakať tam ešte tri a pol hodiny v nočnom chlade a stále byť kontrolovaný, fajn, že som trafil na túto skupinku mladých.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O tretej ráno zazvoním na hosteli, ubytovanie mám až od obeda a tak mi ponúkli, nech si zložím veci do miestnosti pre batožinu a že si môžem sadnúť do spoločenskej miestnosti. S vďakou to prijímam, lebo v spoločenskej miestnosti sú pohodlné sedačky. Keďže sú tri hodiny ránu, nie je tu prakticky nikto. Zobral som si veci na sprchovanie, osprchoval sa v spoločných sprchách a dve – tri hodinky zdriemol na pohodlnom diváne. Ráno precitnem na vôňu kávy a cinkot tanierov. Vedľa podávajú raňajky. Neviem, či mám na ne nárok, keďže ubytovanie mám až od obeda, ale obsluha ma priamo ponúkne. Káva mi spraví dobre, je už osem hodín a tak idem na recepciu. Potrebujem sa dostať na autobusovú stanicu, odkiaľ mi zajtra pôjde autobus do „mojej“ dedinky. Na recepcii si beriem mapu a idem na stanicu, kde som už bol v skorých ranných hodinách. Autobusová stanica Tel Aviv central bus station je riadne veľká, ako na rozľahlú si na ňu aj spomínam spred dvadsiatich rokov a tak sa tam idem radšej pozrieť deň dopredu aby som druhý deň ráno nezazmätkoval. Cestu nájdem ľahko, na internete som vyhľadal, že môj autobus na sever (linka 963, zelený autobus spoločnosti Egged) odchádza zo siedmeho poschodia. Prechádzam cez nevyhnutné kontroly, našťastie mám len príručnú batožinu, takže to netrvá dlho. Na siedme poschodie idem pohyblivými schodmi, nájdem príslušné stanovisko mojej linky a pomaly sa vraciam na hostel, aby som sa ubytoval. Naraz mi ožívajú spomienky. Som tomu rád, pretože to bol jeden z dôvodov, prečo som sem prišiel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako som sa dostal do Izraela v roku 1999.

Písal sa rok 1999, bol som bohužiaľ bez práce. Na Slovensku bola dosť ťaživá situácia, politika žila v očakávaní prezidentských volieb (ako i o dvadsať rokov neskôr) a tak ma napadlo, skúsiť prácu v Izraeli. Jednalo sa v skutočnosti o dobrovoľníctvo, odmena za toto bola však vyššia, ako priemerný plat hocikde vo Východnej Európe. Tak prečo to neskúsiť? V agentúre som zložil peniaze za letenku, zobral si inštrukcie a čakal na výzvu. Keď mi prišla výzva s termínom letu, šiel som do Bratislavy. Z Bratislavy som letel do Prahy (tak bola zostavená letenka) a z Prahy do Tel Avivu. Po úvodných procedúrach na kontrole pri vstupe do Izraela (šiel som vtedy na dobrovoľnícke víza) sme nadránom počkali na autobus a šli do agentúry. Na schodoch agentúry sme si nechali batožinu a na striedačku sme sa išli pozrieť ku moru. Musím povedať, že ma to očarilo. I keď počasie v to februárové ráno v Tel Avive nebolo najteplejšie, s poveternostnými podmienkami u nás sa to nedalo porovnať. A palmy na promenáde ma jednoducho dostali. Bolo ráno deväť hodín a do agentúry začali chodiť pracovníci, ktorí nás mali zadeliť. Na schodoch agentúry si obzerám spoločnosť, čo sa tu nazbierala. Vyzerá dosť pestro. Ja, tridsiatnik som asi najstarší, najviac sú tu dvadsiatnici alebo ľudia priamo po škole. Ako som už spomínal, očakávali sa prezidentské voľby, čo malo priamy vplyv na skladbu zahraničných pracovníkov. Vysvetlím: Veľké množstvo drobných kriminálnikov dúfalo v skorú amnestiu po prezidentských voľbách. Verili, že ak by aj k ich odsúdeniu (in absentia) došlo, novozvolený prezident udelí amnestiu. No a bolo výhodné na určitú dobu zmiznúť z očí a krajina ako Izrael bola na to ako stvorená. Počas letu, pred agentúrou i neskôr som poznal ľudí, ktorí už v lietadle rátali peniaze čo tam zarobia, plánovali čo za ne kúpia a keď videli realitu, zajednávali letenky nazad. Poznal som chvastúňov, ktorí presviedčali okolie, aké milióny (SK) zarábali (najčastejšie podľa nich v hazarde), na akej vysokej nohe žili a keď som sa ich opýtal, prečo teda išli robiť na pole do Izraela, keď na tom doma boli tak dobre, len krčili plecami. No a veľké množstvo spomínaných drobných kriminálnikov, podvodníčkov, zlodejíčkov, organizátorov pyramídových hier a podobne, ktorí sa potrebovali niekde stratiť a vyčkať na amnestiu. Našťastie moji dvaja kolegovia, s ktorými smerujem do dedinky S´de Eliezer nepatria k hore uvedeným a sú to normálni chalani. Miro z Banskej Bystrice ide k ovciam, my dvaja (Martin a moja maličkosť) ideme k farmárovi, ktorý pracuje s kvetinami. Vezmeme batohy a ideme na autobusovú stanicu. Už vtedy na mňa zapôsobila svojou rozľahlosťou. Našli sme si spoj, ktorý nám napísali v agentúre, zaplatíme za lístky a vyrážame na cestu do Hornej Galilei. Keď sme dorazili, farmári (Mirov a náš) nás čakali s autom a vzali nás hore do dediny. My s Martinom máme veľmi dobré ubytovanie, Miro pri ovciach to má horšie, ale dá sa aj to. Zložíme sa, najeme sa mandarínok, ktoré sú tu kdekoľvek po zemi ako u nás plánky a konečne sa po 48 hodinách cestovania do BA, letu z Bratislavy do Prahy, pobytu v tranzite, letu z Prahy do Tel Avivu, cesty do agentúry a z agentúry do „našej“ dedinky poriadne vyspíme na ozajstnej posteli.

Obr. 1: Pôvabnou uličkou Shabazi sa blížim k moru.
Obr. 1: Pôvabnou uličkou Shabazi sa blížim k moru. 
Obr.2: Pri mori.
Obr.2: Pri mori. 
Obr.3: Promenáda ponúka možnosti skvelých prechádzok, aj keď sa nedá kúpať.
Obr.3: Promenáda ponúka možnosti skvelých prechádzok, aj keď sa nedá kúpať. 
Obr.4: Pohľad na moderný Tel Aviv od mora .
Obr.4: Pohľad na moderný Tel Aviv od mora . 
Obr.5: Návrat k hostelu.
Obr.5: Návrat k hostelu. 

Precitnem zo spomienok na dobu pred dvadsiatimi rokmi, som už pred hostelom. Ubytujem sa a chvíľu si zdriemnem. Po krátkom oddychu idem k moru. Je to relatívne neďaleko, chcem však využiť troška dlhšiu cestu a prejsť sa po štvrti plnej kaviarničiek, pizzérií, galérií a starých domov. Motám sa v uličke Pines (Pínie), prechádzam uličkou Shabazi, ktorá sa zvažuje nadol a nasávam atmosféru mesta. Naraz pocítim príval vlhkého vzduchu a hop – už som pri mori. Promenáda Tel-Avivského nábrežia je prekrásna. Idem k moru, dýcham vlahý, slaný vzduch a sledujem okolie. Škoda, že sa nedá kúpať. V mori si močí nohy skupinka otužilcov, ale príliš ďaleko nejde. Po dôkladnej prechádzke prídem na hostel, kúpim si niečo na jedenie, uvarím si kávu (je voľne dostupná ako i horúca voda) a idem si ju vypiť na strechu. Pozorujem ruch veľkomesta. Pred hostelom stavajú metro, ulica je dosť rozbombardovaná. Nad hlavou mi prelietajú lietadlá. Tak po dvadsiatich rokoch zase v Tel Avive! V bare si dám natočiť „Welcome drink“ (volím čierne pivo, veľmi chutné). Pomaly nastáva večer. Na recepcii si beriem štople do uší (mladí dosť chrápu, hlavne keď vypijú po 10 pív, ako moji spolubývajúci z GB) a idem spať. Zaspávam rozrušený. Zajtra sa podívam do „mojej“ dedinky. Spím spánkom spravodlivých.

Obr.6: Hostel Abraham v Tel Avive. V popredí pomocné zariadenia výstavby metra.
Obr.6: Hostel Abraham v Tel Avive. V popredí pomocné zariadenia výstavby metra. 
Obr.7: Strecha hostela Abraham, vhodná na kávičku a popoludňajší oddych.
Obr.7: Strecha hostela Abraham, vhodná na kávičku a popoludňajší oddych. 
Obr.8: Pohľad zo strechy hostela
Obr.8: Pohľad zo strechy hostela 
Obr.9: Príjemné posedenie večer. V ľavom hornom rohu je vidieť lietadlo idúce na pristávanie.
Obr.9: Príjemné posedenie večer. V ľavom hornom rohu je vidieť lietadlo idúce na pristávanie. 

Ako dopadol výlet do „mojej“ dedinky S´de Eliezer? Čo som vlastne v Izraeli pred 

dvadsiatimi rokmi robil? Napíšem nabudúce!!!

Karol Turza

Karol Turza

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Ako väčšina ľudí sa rád vraciam na miesta svojej mladosti. Napríklad tam, kde som študoval, slúžil základnú vojenskú službu alebo pracoval. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu